reklama

Bezmocný článok novoročný

„Hlásim sa z Nairobi. Nepokoje tu stále narastajú z hodiny na hodinu. Zatiaľ, čo vy ste oslavovali príchod nového roka, tu v Kibere mladí v noci podpaľovali chatrče. Charlie je mŕtvy, jeho sestra zomrela pred hodinou. Šťastný nový rok.“

Písmo: A- | A+
Diskusia  (57)


Júl 2007, Nyamira,Keňa

Little did weknow what the missing water would bring us.

Áno, náš africkýšaman, sprievodca, radca, ochranár a priateľ Onkuba mal opäť raz pravdu.Keď Alex v to ráno odchádzal s Elizou do mesta po chýbajúce zásoby vody,nemali sme skutočne ani tušenie, čo bude nasledovať.

Takmer ako v teleshoppingu. Nenechajte si ujsť túto jedinečnú príležitosť!Za 50 litrov vody polomŕtve dvojročnédieťa ako bonus zadarmo.
Obrovská kopa odpadkov, igelitových vreciek a výkalov na okraji mesta javilaväčšie známky života ako ono chlapča, pohodené vedľa na zemi. Rozšírenézorničky o niečo staršieho dievčatka, pohojdávajúceho sa v rytme fetovanialepidla, a smrad hmatateľný rovnako ako sparný vzduch dotvárali obrazdivokej a nádhernej africkej krajiny.

Škoda, že podobnéfotky v katalógoch cestovných kancelárii nenájdete...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V skutočnosti,počastovať chlapca výrazom polomŕtvy, bolo ešte polichocujúce. S diagnózoupokročilej TBC, plesňou na hlavičke, s hlienom,krvou a zvratkami v ústach, silno podvýživený, dehydratovaný, v bezvedomía šoku – zrejme niečo (alebo niekto?) dostalo chuť na jeho pravú ruku - bolzázrak, že vôbec prežil cestu späť do dediny, plnú výmolov, blata a kalužíideálnych na zapadnutie.

Afrika, krajinazázrakov...
Pragmatickýmrozumom totiž nevysvetlíte skutočnosť, že jedno dieťa môže trpieť toľkýmichorobami naraz. Že nevinných detí v rovnakej situácií je azda až priveľa.A drvivá väčšina z nich zomrie skôr, než niekto kompetentný postaraťsa zistí, že vôbec existovali. Že v štátnej nemocnici...ach,ospravedlňujem sa za ten nadnesený názov....že v miestnom smetisku chorýchich odmietnu ošetriť, lebo nemajú čím zaplatiť.

Pýtam sa : Čím máplatiť dvojročné, umierajúce dieťa, ktorého otec zmizol pravdepodobne tesne popohlavnom styku a matka polhodinu po pôrode?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Radšej sa už ani nezamýšľam.Odpoveď neexistuje, a teraz je aj tak hlavnou prioritou stabilizovaťkrpcov stav.
Stabilizovať...
Zásobu krvnýchkonzerv by ste v okolitých zdravotníckych strediskách hľadali ťažšie akoihlu v kope sena. Keby sme sami nedarovalikrv, prípadne nevyžmýkali tých zopár HIV negatív dedinčanov, ostaneme odkázaníakurát na miestnych upírov.
Infúzny stojan, vyšetrovacielôžko, sterilné prestieradlá, odev...Obetovali by sme v tejto chvíli poslednúkvapku vody za plne vybavenú nemocnicu. Nuž, máme plno. Musí postačiť vanička,deka a stôl...len treba niekam odpratať tie zvyšky z raňajok. Zbožnávďaka riaditeľstvu patrí aspoň za skalpely, mikroskop a defibrilátor.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hups...krpcovizačína štrajkovať dych...
Nevadí...kľud a rozvahu,ešte nie je mŕtvy...
Dofrasa...čo sato...obeh nie! Funguj! No tak, nabehni!

Resuscituj, musímísť von, priviezli ranených.

Zbláznil si sa?!Kam ideš? V živote som to nerobila! Nemôžeš ma tu s ním nechať samu,nevidíš, že umiera?

Nie som slepý.Ale prednosť majú nádejnejšie prípady...

Alex vybehol vona mne zostalo akurát na jazyku visieť zbožné prianie môcť si tak v kľudenalistovať zásady prvej pomoci deťom.

November 2007

„Prenechal somCharlieho s Wandou Elize, zajtra letíme domov.“

V momente,keď som čítala tieto riadky, odpadol mi kameň zo srdca.
Päť mesiacov zvádzalAlex svoj súkromný boj s africkou páľavou, obdobím dažďov, tuberkulózou,abscesmi, vírusom HIV, pliesňami, ženskou obriezkou, negramotnosťou, krádežami,byrokraciou, záplavami, zapadnutým autom, divokými mačičkami, nedostatočnouhygienou a nedostatkom vôbec všetkého vôbec, od vody, cez jedlo až polieky.
Ťažný kôň si oproti tomu žije ako prasa v žite.
To však nebolhlavný dôvod úľavy. Koniec-koncov, každý si to vybral dobrovoľne, bez nároku nadlhšiu dovolenku alebo väčšiu úctu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bola som šťastná,že dve deti sú živé, zdravé a v bezpečí. Že len dve? Afrika vás naučítešiť sa aj z maličkostí...O to viac, ak ide o stratené prípady.

Wandine zreničkysa dnes rozširujú už iba spolu s úsmevom v detskej radosti z objatia,pohladenia alebo nového plyšového macka. Nebolo treba dlhého presviedčania, želepidlo patrí na papier a nie pod malý, sotva päťročný noštek. Apatiuvystriedalo v priebehu mesiaca pojašené pobehovanie spolu s dojemnou starostlivosťouo bračeka.
Áno, bračeka –Charlieho, anjelika, krpca, ktorý nám už takmer kýval z druhého sveta. Nepýtajtesa ma, ako sa podarilo zachrániť ho. Neviem. Snáď vôľa Božia alebo osud alebolen obyčajná šťastná zhoda okolností.
V duchu heslaúčel svätí prostriedky sme prosbami, hrozbami, trieskaním dverí či psími očaminakoniec vydrankali od riaditeľstva novú zásobu fyziológov, sterilných pomôcok,liekov, plyšákov a cukríkov. A čuduj sa svete, v jednom z balíčkovsa povaľovalo dokonca niečo ako protéza. Vysokopostavených pánov v koženýchkreslách charitatívnych mimovládiek asi bodlo pri srdci predvianočné svedomie,a tak dostal Charlie značne predčasný, no o to krajší darček.
Novúruku. Tú istú, s ktorou neskôr vytrhal kvetinky z Onkubovho pracnezasadeného záhonu, aby ich mohol priniesť Alexovi, zaškeriť sa od ucha k uchua zašušľať : „Ninakupenda, mzuri.“

Charlie, my Ťatiež ľúbime. Strašne moc. Najradšej by som Ťa bola zakutrala do najspodnejšejpriehradky batohu so šatami, len aby som Ťa tam nemusela nechať. Škoda, že Alexneotmavol na prudkom slnku natoľko, aby mohol klamať, že Ty si jeho dieťa. Bolby to urobil bez akýchkoľvek výčitiek. Lebo si naše dieťa, náš malý anjelik.

Nič sa nedárobiť, anjeli zrejme potrebujú krídla. Zvlášť tí africkí patria k špeciálnemudruhu. Značka: nerozbitný porcelán.
Eliza sľúbila, žesa o nich postará. Už od prvého dňa ku mne neprechovávala vrelé sympatie,no v otázkach zdravia krpcov sme sa zhodli. Dobrovoľne sa nechala vydediť,na miestne pomery, bohatou a váženou africkou rodinou, aby pozdravotníckom školení upísala svoj život starostlivosti o deti z ulice.Na okraji Kibery v hlavnom meste Kene, tam, kde nezasahovala tá otrasnábieda v celej svojej moci, žila v drevennej chatrči spolu sosirotami. Ošetrovala ich, stravovala ich, starala sa o ne. Každý deň ichtam nahnala toľko, koľko sa len dokázalo pomestiť do dvoch miestností.

Občas mi topripomenulo vtip o vychudnutých Somálcoch.

Charlie a Wandaboli od novembra Elizinými deťmi a my sme sa vrátili alibisticky k teplýmhniezdočkám s dostupnou elektrinou, vodou, teplým jedlom a relatívne bezpečnousituáciou v krajine.



1. januára 2008

„Hlásim sa z Nairobi.Nepokoje tu stále narastajú z hodiny na hodinu. Zatiaľ, čo vy steoslavovali príchod nového roka, tu v Kibere mladí v noci podpaľovali chatrče.Charlie je mŕtvy, tak ako väčšina Eliziných deciek. Wanda zomrela pred hodinou.Eliza je v ťažkom hypovolemickom šoku. Šťastný nový rok želá Alex.“

Čítala som o nepokojochpo prezidentských voľbách. Počula som, že je tam vraj značne nebezpečná a búrlivaatmosféra. Ani vo sne by ma však nenapadlo strachovať sa.

Ach tá mojanaivita.
Alebo som eštedostatočne nevyzrela, aby som dokázala stáť krok pred osudom a pochopila takjeho zámery.

Prečo sa Charliezázrakom zo všetkého vylízal, aby bol o pol roka bezmocne zaživa ugrilovanýbandou šialených extrémistov. Prečo si prajeme každý rok zdravie, lásku,šťastie, ale keď príde na skutočné lámanie chleba, môžeme akurát prelievaťslzy, bezmocne sa prizerať alebo sa modliť a dúfať v uzdravenie sveta.

Bezmocnosť. To jepocit, ktorý ma neuveriteľne zožiera.

Nezmôžem nič. Ibavyžalovať sa z bolesti a prosiť.

Bože, ochraňuj všetkýchľudí. Dobrých aj tých zblúdených. Odvráť vojny, násilie, zbytočnékrviprelievanie. Prosím Ťa. Daj, aby slová „Šťastný nový rok“ už nikdynevyzneli cynicky, aby sme si mohli priať rok plný lásky a pokoja ozaj odsrdca.

Amen.


Súvisiace články:

Ďuriho blog
Noviny SME o nepokojoch
Profesor Krčméry na TA3
Dnešné správy TA3
Správy zo sveta

Mária Karabová

Mária Karabová

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zbožňuje hojdačky, kvapky dažďa na holej šiji, vôňu kníh z antikvariátu, Muža, ktorý sadil stromy, ujov Bergmanna, Kieslowskeho a Rachmaninova, čokoládu,kone, psov, dotyk brušiek prstov na klavíri, Glenna Hansarda, Sigur Ros a žltú farbu.Každý deň sa učí žiť lepšie. Zoznam autorových rubrík:  Čo mi frnklo do nosaAfrika, moja láska

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu