Zmena. Hybná sila evolúcie. To, čo nás posunulo od kamenného oštepu k 9mm. To, čo si navzájom želáme s viac či menej falošným úsmevom v narodeninových a novoročných smskách.
Všetko len to najlepšie. Bude. Už len to najlepšie.
A na druhý deň preklíname bohov, prečo ešte stále nedonútime nebesia pršať vtedy, keď to MY chceme. Alebo aspoň, keď máme po ruke dáždnik.
Povedali, že som oneskorená. Nechcelo sa mi narodiť sa, potom spať, teraz zase vstávať, umyť zuby, prerobiť izbu, upratať bordel, vyhodiť fotky, čo bolia, napísať včas praktikum, schudnúť, neignorovať ľudí, zabudnúť na sebaľútosť. Pochopiť svet, dobu, trendy, čas a ďaľšie bláboly. Zmeniť sa.
Je ťažké opustiť naše bezpečné miesto, vrelú náruč istoty, že poriadok sveta bol nastolený pre naše osobné blaho. Od okamihu, ako dieťa inštinktívne zovrie matkin prsník a dostane, po čom túži, čo potrebuje, zapadne bezpečnostný zámok ochrannej bubliny.
Účinnejšie ako actimel.
V krajine zázrakov sa môžeme premeniť na krehké princezné aj Petrov Parkrov. Uhrovitý tínedžer s prehľadom vyhráva castingy na rolu kráľovnej zo Snehulienky ráno čo ráno mrmlajúc: Zrkadielko, zrkadielko, povedz že mi kto je najkrajší na svete?
A potom plesk.
Už to budú 4 roky od rozhodnutia jedného mladého muža ukončiť naordinovanú liečbu. Ževraj chce žiť a vyvádzať somariny ako ostatní. Veru vydržalo mu to. Ešte niekoľko mesiacov. Potom ma stihol už len zaprisahať, aby som milovala celým srdcom niekoho iného a žila aj za neho.
Zákon akcie a reakcie, kauzálna analýza, karma, osud...názov iný, pointa nemenná. Po čine vždy príde jeho následok.
Ochranná bublina nášho detstva praskla. Čarovný prútik už akosi nepomáha, ani iné rozprávkové úkryty pre dospelých na dne pohárika, záchodovej misy, ráno po one-night stand.
A tak sa ženieme. (Kam?)
Klameme. (Komu vlastne?)
Ignorujeme....(ne)vedomky ...navzájom...sami seba.
Bľabotáme o zmene a lepších zajtrajškoch, krajších úsmevoch, a preveľmi zhrození zalamujeme rukami nad prvou tragickou smrťou v správach. Veď predsa všetko bolo dokonale naplánované!
To musia byť tí, čo na Nový rok obedovali kurča. Šťastie im uletelo...
Mám plné zuby tej hry na schovávačku. Dosť bolo neskorých precitnutí a plaču.
Viera v ružovú budúcnosť nie je optimizmus, ale bláznovstvo, no túžba zaliezť do bezpečnej jaskyne pripomína generála trúbiaceho na ústup.
Už to bude rok, čo som nechala priateľov, rodinu, školu, starý život za sebou. Teraz chlípem anglický čaj, kupujem si k narodeninám tortu za 29 libier, užívam si každé pričuchnutie k Oxfordským uliciam, hltám 2000 stranové knihy, čarbem pri sviečkach 36-ty bod v Musím urobiť/vidieť/zažiť zozname, maľujem steny na žlto, vetrám kúty (v srdci) a idem sa usmievať (od srdca).
Ja viem, že zase spadnem rovno na hubu. Ešte veľakrát, ako mi raz povedal jeden kňaz. A tiež nečakajte, že prestanem byť ráno nevrlá. Ani najlepšia (dcéra, študentka, priateľka) nebudem.
Som to( len) ja, Mary. Bez rozprávkových obalov. Pripravená žiť.
(pre rodičov, Dana, pátra Mateja, Anku a ....veď vy viete)