reklama

Zadržať život...

Fascinujú ma tie sklápacie truhly. Ako keď s buchotom privriete veko za všetkými nepotrebnými haraburdami z jarného upratovania. Kým z nich manžel, nenapraviteľný starinár, alebo zvedavé deti niečo nevytiahnu. Aj dnes len sklopili vrchnú časť a odložili mŕtveho Roberta Bregniera k odpočinku. Ibaže večnému.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Možno bol len unavený zo školy.
Jediný zlomok sekundy,
lepší odhad situácie,
preparkovať tak auto, ktoré na zastávke nemalo čo hľadať,
krik, čo by upozornil vodiča, že pod kolesami mizne človek ako ľad v teplej malinovke,
striekajúca krv, jasno červená, na chodníku, obrubníku, zemi, veľa, fľaky na hodinkách, fŕka mi do tváre, na vlasy,
hlavne zastaviť tú krv...nacpať ruku do rany, preboha len nie tú s ktorou som sa zbierala zo špinavej podlahy autobusu, mám pomôcť, nie prispievať k peritonitíde,
druhou rukou hmatať pulz, prikryť, podsunúť batoh pod bezvládne nohy, tú ľavú zlomenú...na dvakrát,
v posilovni by na mňa boli hrdí,
hrúbka tých skrípt v jeho taške sa hodí...aj tretia ruka by sa mi hodila,
šok...jeho...aj okolostojacich ľudí...môj si vzal dovolenku...akoby si aj Boh vzal na chvíľu dovolenku, hodil kľúče od základných životných funkcií a staraj sa,
teliatka sa len prizerajú, niečo kričia, nevnímam, dav sa rozširuje...hej, toto nie je divadlo....asi kričím aj ja...počujem svoju slovenčinu.... jasné, že I speak English, but goddamn somebody call the fucking ambulance finally...nadávky sa človek naučí najrýchlejšie,
Oxford punting crew na tmavomodrej vetrovke...zbožná túžba len, aby to nebolo naposledy, čo sa člnkoval na Temži...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Môcť tak zadržať jeho život v žilách....

Ako pred dvoma rokmi. Keď som prosebne stískala ruku muža, ktorého duša už bola takmer preč.
Ani vtedy to ničomu neosožilo.

Chladné stredoveké múry knižnice zaplnili pikantné klebety. O plnom štipendiu a perforovanej brušnej dutine, o otvorených možnostiach vďaka jeho inteligencii a smrti kvôli zatvorenému pneumotoraxu a multiorgánovému zlyhaniu.

Ktovie, či si stihol všimnúť rozkvitnuté narcisy. Dočítať knižku a poslať v duchu zbohom blízkym.

Nečakajte pointu. Nepríde. Ľudia umierajú.
Je zbytočné premýšľať, čo by sa dialo, keby tá teta s bábätkom hľadala mince o chvíľu kratšie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


My to môžeme iba prijať.

A povedať ľuďom, že ich ľúbime, kým sme ešte nažive.

Mária Karabová

Mária Karabová

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zbožňuje hojdačky, kvapky dažďa na holej šiji, vôňu kníh z antikvariátu, Muža, ktorý sadil stromy, ujov Bergmanna, Kieslowskeho a Rachmaninova, čokoládu,kone, psov, dotyk brušiek prstov na klavíri, Glenna Hansarda, Sigur Ros a žltú farbu.Každý deň sa učí žiť lepšie. Zoznam autorových rubrík:  Čo mi frnklo do nosaAfrika, moja láska

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu