Oranžovo svietielkujúca hmla ťažko visí nad činžiakmi v diaľke. Ľahké, hravé, trilkujúce, spevavé, melancholické, dusivé, vášnivé, temné, napäté a znova raz vznášajúce sa Chopinovo Impromptu rozpráva o túžbe po spánku. O indikáciách, kontraindikáciách, o telefónnom zozname liekov, krátkom osude laboratórnych potkanov a kaspázach 8. O Oxforde, vianočných darčekoch, o upchatom odtoku v kúpeľni a vrelých, objímajúcich profesoroch na piatkovej stužkovej. Škoda, že už dávno nie mojej. Etudové pasáže sa ženú zbesilo vpred. Ako život. Minulosť mi pripomína len 10 usmievavých, špendlíkom prepichnutých tvárí z oznamiek na nástenke. Menia sa ľudia, okolnosti, ročné obdobia, aj za týmto stolom bude od marca sedieť niekto iný. Je čas hľadieť do budúcnosti. O jednej v noci...vonku sneží.